Romi Konknni Rajbhas Andolon (RKRA) by Pratapananda Naik, S.J.
Romi
Konknni Rajbhas Andolon (RKRA)-n
Moratthi
Rajbhasha Andolan (MRA)-cho tenko ghevop sarkem vo chukichem pavol?
Pratapananda Naik, S.J.
08.12.2013
Ixttamno,
Somestank
Dev bori sanz dium.
Az hanv kallzant thaun
umalleamni bhorun tumche lagim uloytam. Hache adim 20 Dezembr 2008 disa
Moddganv-chea Pai Tiatirst João Augustinho Fernandes Salant Romi lipientlie
Konknnichem Poilem Sahityik ani Sonvskrutik Sommelon aslem. Tea disa hanvem
Konknnichi ekuch odhikrut lipi Nagori mhonntolea Nagorivaleancher utrancho
xinvor kelolo. Aicho vixoy gom'bhir ani mhotvacho. Hem ulovp zatoch porinnam
kitem zatolo tem atam sangunk zainam. Zata tem zaum. Punn Sangunk asa tem
spoxtt sangtam.
22
Otubr 2013 disa Romi Konknni Rajbhas Andolon (RKRA)-chi sthapnnuk zali. RKRA vixim
zaite dubav ani prosn Romi Konknni borovpiank, vachpiank, som'padokank, tiatristank,
dhormik vhoddilank, Romi Konknni vaporpiank ani amchea ixttank-ui poddleat
astole. Romi Konknnik Rajbhas dorzo zay mhonnpi kaim zonn RKRA-chi tokhonnay
kortat, borech zonn husko dakoytat, thodde zonn pattlean ttikha kortat, thoddeank
“ojap dista’ vo ‘vichitr dista’, thoddeank RKRA-chem Pavol 'chukichem' dista. Dogamni
galli ghaleat ani eklean jiv kaddpachi dhomki soit dilia. Khub zonnam durgar vo
merer bosleant ani ogim asat! RKRA vixim tanchem mot kitem tem amkam khobor
nam. RKRA zolmant yeunk zaitim
karonnam asat. Tantlea kaim mukhel karonnancher nodor marum-ia.
1. Konknni Porjecho
Avaz (KPA) ani Rajbhas
1986
vorsa, ‘Konknni Porjecho Avaz’ (KPA) hachea bavttea khal chollvoll zaun, Gõyant
Rajbhaxecho Kaido 04 Febrer 1987 vorsa pas zalo. Pas kortanam Konknni mhonnje Nagori
lipient boroyloli Konknni mhonn tharayli. Moratthik dusro zago dilo ani Romi Konknni
bhair dovrun ticher vhoddli onit keli. Hacho orth oso zalo: Nagori Konknni
vaporpi Gõyant poilea vorgachim nagorikam (citizens),
Moratthi vaporpi dusrea vorgachim nagorikam. Romi Konknni vaportoleamni ekuch
Nagori Konknni apnnaunk zay vo Moratthi apnnaunk zay. Nam zalear tim bhailim! KPA hantum aslolea amchea Romi Konknni
fuddariank Nagori Konknnich Rajbhas zatoli hi khobor poilich asli. Punn hi sot
khobor Romi Konknni fuddariamni aplie porjek sarki sangli nam! Sangloli
zalear Romi Konknni vaporpi lok hozaramni rostear yeuncho naslo. Ailolea lokak
dislem apli Romi Konknni Rajbhas zatoli. Tumi Romi Konknni magli zalear Konknni
Rajbhas zaunchi nam, Moratthi Rajbhas zatoli. Dekun ami ekttaim ravun Moratthi
Rajbhas zaunk virod korum-ia ani fokot Konknni (Nagori Konknni) Rajbhas zaunchi
mhonn chollvoll korum-ia, oxem Nagori Konknni fuddariamni sangun, amchea Romi
Konknni fuddarianchea kanank vaingim bandlim.
Romi
Konknni vaporchea lokan Rajbhas chollvollik sogllea vattamni tenko dilolo. Andolonak
Choddxe poixe Romi Konknni vaportoleamni dilole. Andolonant vantto ghetloli ani
rostear ailoli porza Romi Konknnichi. Andolonant aplo jiv dilole 7 bhav Romi
Konknniche. Punn KPA-cho fuddari Nagori Konknnicho! Tea fuddariak bud divpi
Nagorivale! Gham’ kaddunk Paulu ani foll khaunk Panddu! Rajbhas Kaido pas
zatoch Romi Konknni porjek kuxin marli ani Romi Konknnik sorkaracho kosloch
tenko mellcho nhoy mhonnun Nagori Konknni vaporpi vavurle ani azun vavurtat. Te
kama purte mama zale. "Kam' zalem voiz melo" hie chaliche te
fottkire, ddhongi ani ghatki monis.
2. Nagori Akantvadi
Moratthichi
bhirant sodam amchea loka modem posravpi Nagori akantvadiamni Konknni mollacher
Romi lipientlie Konknnichi ani Romi lipi vaportolea lokachi sodam nosay kelia
ani add paim dileat. Dor eka mollar
amcho vavr pusun kaddcho proytn te korit asat.
Akantvadi armam gheun bhirant ani akant upzoytat. Nagori akantvadi
lipiechem ani Moratthichem aplem arm gheun amcher akant haddtat. “Romi lipiechi
magnni tumi korum nakat. Toxem tumi kelem zalear Moratthi Razbhas zatoli ani ek
dis Gõy rajya Maharashtra-nt vetolem ani tumi sanddtoleat. Ami amchi hozar
vorsanchi Moratthichi porom’pora soddun dilia. Tumi tumchi fokot 500 vorsanchi
porom’pora soddunk kiteak pattim sortat?
Romi lipi bhaili. Romi lipientlie Konknnik dorzo nam, ti zantteank mat
zay. Atam tumchim bhurgim Nagori lipient Konknni xiktat ani kay bori amchi
Konknni uloytat ani boroytat. Nagori Konknnik lagun tumchea bhurgeank Hindi
xikunk sompeponn melltolem. Dekun tumchi Romi lipi soddat ani Nagori gheyat.
Ami soglleamni ek zaunk zay nam zalear amche modem vantte fantte zatole ani
dusman amcho faido uttoytole” osli fottingponnachi bhirant ganvar posravpi he
akantvadi amchea lokachi mot chenchaytat ani tankam aplie bolieche, sonvskrutayeche
ani Nagori lipieche gulam’ korun dovortat. He akantvadi bhov xanne. Razbhas
Kaideant apli Konknni bhitor kaddtanam Moratthi bhitor kaddunk te bilkul
visrunk nant. Ekie khankent tankam apli
Nagori Konknni zay ani dusrie khankent Moratthi zay. Apli cholaki vaprun fokot
amchi Romi lipientli Romi Konknni tannim bhair dovorli. Atam te Nagori Konknni
ani Moratthi vaprun doni-i vattamni faido kaddtat.
Sorkarachio
don Akademio asat. Kala Academy ani Goa Konknni Akademi. Kala Academy 1973-1974
pasun Romi lipientlea borea eka pustokak puroskar ditali. 1990-1991 pasun to
puroskar diuncho bon’d korunk laylolo konnem? 27 Agost 2013 disa Kala
Akademichea odheokxan Romi Konknnichea pustokank puroskar diunk vegllo gott
jahir kelolea vellar virod kelolo konnem? Heach Nagori akantvadiamni. Sorkaran
Romi lipiechea ekleak soit az meren Goa Konknni Akademicho odheokx mhonn nemunk
nam. Sorkar amkam bhik ditanam he akantvadi itlo avaz uttoytat tor ami amche
hokk magtanam voge ravtole? Atam ami amchea hokka khatir zhuzcho vell aila. Nam
zalear Nagorivale Romi Konknnik xikpachea ani her mollamni fulunk diunche nant.
3. Romi Konknniche
Rajkaronni
KPA-nt
Romi Konknniche je fuddari asle ani Gõychie Vidan Sobhent Romi Konknni vaporpi
amdar asle, tannim Rajbhas Kaido pas zatoch, Rajbhas Kaideak ugtean virod
korunk nam. Rajbhas Kaideant Romi Konknni aspavun gheunk 1987 vorsa ani uprant
soit matui fuddarponn gheunk nam! Haka lagun Romi Konknni Rajbhas Kaidea thaun
bhair urli. 1987 uprant az meren kitle-xech Romi Konknni vaporpi amdar, khasdar
(M.P.), montri, sobhapoti (Speaker) ani mukhel montri zaleat.
Tannim Romi Konknnik nit melloun diunk kainch kelem nam. Amcheach Romi Konknni
rajki fuddariamni Romi Konknnicho ani porjecho ghat kelo. Romi Konknni Porjechea adaran amche rajki fuddari
vinchnnukent jikun yetat. Punn tiech porjechi bhas Rajbhas zaunk te hatbott laynant!
Amche rajkaronni Romi Konknniche khore dusman. Haka
fokot dog amdar addvad thartat.
(a)
24 Febrer 1994 vorsa Radharao Gracias hea amdaran Rajbhas Kaideant zoso
Moratthik dusro zago asa, tosoch Romi Konknnik dusro zago diunk khasgi
vangdiachem bil manddlolem. Tea vellar Dr. Willy D'Souza mukhel montri aslo. Vidhan
Sobhent tea bilacher bhasabhas zaunk 7 amdarancho tenko zay aslo. Up-sobhapoti
Simon D'Souza Vidhan Sobhechi boska choloytalo. Tea bilak, Anant N. Naik,
Pratapsingh Rane, Surendra V. Sirsat, Dr. Kashinath Jhalmi, Mohan Amshekar
hannim khor virod kelo. Tea bilak Romi Konknnichea eka amdaran soit tenko diunk
nam. Te tondd asun ek utor uloyle nant. Romi Konknni vaportolea amdaramni vo
her amdaramni Radharao-k tenko dilo nam dekun tem bil Vidhan Sobhent
bhasabhaxek ailem nam. Oxem tem bil bhair marlem.
(b)
16 Julay 2004 vorsa Dr. Willy D'Souza hannem khasgi vangddiacho ek tharav
Vidhan Sobhent manddlo. To tharav oso aslo, "This House strongly resolves
to request the Government to give grants for promotion of the Konkani language
and literature in the Roman script taking into consideration that a large
number of Goans use this script in contributing to journals, newspapers,
magazines and books in this script." Hea tharavant kaim bodol korun to pas
zalo. Haka lagun Goa Konkani Akademi, Romi Konknnint pustokam chhapunk lagli
ani tim chhapunk duddvancho adar diunk lagli. Kola ani Sonvskruti khatean soit
Romi Konknnichea karyavollink duddvancho adar diunk suru kelem. Punn atam porot
Goa Konknni Akademi Romi Konknni khatir kainch korinam.
4. Dalgado Konknni
Akademi
Pratap
Naik, KPA chollvollint naslo ani Nagri lipi Konknni mon'xank ekttaim haddtoli
hea chintpacho to aslo. Tacho Konknni vavr, chodd-so Nagri lipientuch zatalo. Romi
Konknni vaportolea lokak Nagri lipie kodde haddunk kitem korunk zay, hem somzun
gheunk Thomas Stephens Konknni Kendr-a torfen Fr. Matthew Almeida, s.j. ani Pratap
Naik-an fuddarponn gheun Ponnje ‘Jesuit
House’ hanga 14 Mars 1987 disa Romi Konknni fuddarianchi ek boska apoyli. Tednam
kaim fuddariamni ugtean sanglem tannim Rajbhas Kaido mandun gheunk nam. Jednam
hie gozali pattlim karonnam Pratap Naik-ak somzolim tednam Romi Konknni
samballunk ani tichi vaddavoll korunk Dalgado Konknni Akademi (DKA) sthapon
korchi suchovnni tannem 17 Julay 1988 tarker keli. DKA-chi ghottona toyar keli
ani 1988 vorsa DKA-k zolmak haddli.
Kaim
vorsam Fr. Freddy da Costa hachea fuddarponna khal DKA-cho vavr zalo. Uprant
novo pirjent ailo. To kolejicho prinsipol zalo. Sekretar aslolo amdar ani sobhapoti
zalo. Haka lagun DKA-cho vavr bon'd zalo. 2004 vorsa portean Pratap Naik-an
fuddarponn gheun DKA jivont korunk vavr kelo. DKA azun asa ani Romi Konknnichi
seva korta. Wilson Mazarello DKA-cho pirjent astanam Rajbhas Kaideant Romi
Konknnicho aspav korunk Wilson Mazarello ani Pratap Naik-achea fuddarponna khal
amche modle kaim zonn khub vavurleat. Punn amkam zoit mell’lem nam. Karonn kaim
amdar (MLA) amkam vichartale, “Romi Konknnik Rajbhas Kaideant zago
dilear Moratthik-ui voilo zago diunk magnnem zatolem. Tem tumkam man’ya asa?” Amkam
nit melltanam Moratthik voilo zago mell'lo zalear amcho lok amcher arop kortolo
hie bhirantin ami tondd dhampun voge ravtaleanv.
Nagori
Konknni vaporpi Romi Konknnik ani ti vaportoleancher adim pasun atam meren
zolltat ani hinnsaytat. Romi Konknni kabar korunk tancho guddmell chaluch asa. Itlem
asun soit "DKA Nagori lipiecher add nam, ami Romi lipientli Konknni
samballunk sodtat" hem vakya DKA-chea karyavollim vellar portean portean
aikunk yeta tednam ojap dista. DKA Romi Konknnichi dha zonnanchi mukhel
sonvstha. Pratap Naikan 2006 vorsa Romi Konknnichim 14 magnnim toyar korun
DKA-k dilolim. Tim DKA-n mandun ghetleant. Tim magnnim DKA-chea Dusrea ani
Tisrea Sommelonanchea yadostik nemalleamni asat. Romi Konknnik Rajbhas Kaideant
Nagori vangdda soman dorzo hem poilem magnnem asa. Dekun Rajbhas Kaideant Romi
Konknnik Rajbhaxecho dorzo mellunk DKA-n fuddarponn gheunk zay aslem. Pattlea
so vorsamni DKA-n Romi Konknni Rajbhas Kaideant vochunk kosle upay ghetleat te
puraveam soit jahir korche. DKA vogi boslia. DKA-chem tondd konnem ani kiteak
bon'd kelam ho ek mister zala. Fokot kal Maddganv zalolie karyavolli vellar odheokxan
he vixim tondd ugoddlam. Karyavolli vellar tond ugoddlear pavonam. Romi
Konknnicho avaz sorkara meren pavounk asa. Tem kam' DKA kortoli?
5. Igorz ani Romi Konknni
Amchi
Igorz dhormik mollar Romi Konknnich chodd vaporta. Romi Konknni vaportolea lokachea
poixeanchea ani her adaracher Gõychi Igorz ubi asa. Itlem asun soit Romi
Konknni, dhormik moll soddun, her mollamni vochunk Igorjen kitem kelam? Gõychi
suttka zatoch Kristanv iskolamni Hindu bamnnanchi Nagori lipientli Konknni ek
vixoy zaun xikounk Igorjechea vhoddilamni survat keli. Tea vellar Konknni
xikchim chodd-xim bhurgim Romi Konknni ghoranneantlim aslim. Xikovpi Nagori
Konknni ghoranneantlim. Haka lagun xikounchem kam' tankam melltalem. Xikpachea
mollar Nagori Konknni voir sorunk ani fulunk Igorz zobabdar. Igorjechea
iskolamni Nagori Konknni azun cholta. Ami Konknni uloytanv. Punn iskolamni
vochun Romi lipient Konknni vachunk ani borounk xikunk nanv. Zor 1961 vorsa
Gõychi suttka zatoch amchea iskolamni Romi lipient Konknni xikoyloli zalear
ghoddie az Konknnichem chitr vegllem distem ani Konknnicho itihas vegllo zato
aslo. Ghoddie chodd Kristanv lok Romi Konknni kodde urtolo aslo. Tankam Romi
lipientli Konknni apnnachi koxi distoli asli. Romi Konknnichim pallam mullam
Gõyant ghottmutt zaun Romi Konknni Rajbhas Kaideant az asta asli. Igorjen
fuddakar ghetlolo zalear az Romi Konknni borich voir sorta asli. Punn tea
vellar to fuddakar Igorjen dilo nam. Kiteak? Ho ek sod vavracho vixoy.
1990
vorsa fokot Moratthi, vo Konknni vo Bharoti bhasamni mullavem xikop dilear mat
sorkar onudan dita, hem dhoronn ailem. Tea vellar Igorjen onudana khatir aplea
mullavea iskolamni aslolem Ingez xikop bon'd korun Nagori Konknnint mullavem
xikop diunk suru kelem. Romi Konknnint mullavem xikop dilolem zalear chodd-xim
avoy bapuy aplea bhrgeank Inglejint mullavem xikop korunk dhaddchim naslim.
Romi Konknnichea kaim fuddariamni Igorjechea
vhoddilank vinoti korun soit Romi Konknni Rajbhas Kaideant vochunk Igorjen tenko
dilo nam, sorkarcher cheponn haddlem nam. Aplie porjechie Romi Konknnik Rajbhas
Kaideant manacho ani hokkacho zago zoddun diunk Igorjen fuddakar gheunk nam ani
azun-ui ghenam hi dukhachi ani lojechi gozal. Hem kiteak tem somzonam. Hem ek
gupit, ho ek gutt vo mister zala. Romi Konknni sokoilea panvddeachi, Nagori
Konknni voilea panvddeachi ani Nagori lipi Konknnichi 'soimbik lipi' hea
chintpache kaim padri Gõyant asat ani te ugtean Nagori Konknnik tenko ditat. Kristanv
dhormant zatik zago nam. Punn Bharotant Kristanv lok zat mandta. Nagori
Konknnik tenko divpi chodd-xe padri apunn bamonn zatiche mhonn obhiman bhogtat!
Punn urlole padri aplem tondd ugtem korinant ani mone zaleat! Igorjechea
vhoddilank Nagori Konknni apli koxi dista asot, punn porjechie bhirantin ti Igorjent
vaprunk dhir nam. Igorjechea vhoddilank Romi Konknni Gõychea sokoilea lokachi
koxi dista asot. Haka lagun te tika Rajbhaxecho dorzo diunk vavr korinant. Hem
zor fott, tor Igorz Romi Konknnik Rajbhas Kaideant ghalunk kiteak fuddarponn
ghenam tachim karonnam sodchi goroz asa.
Az
zor Rajbhas Kaideant, iskolamni, ani her mollamni Romi Konknni bhitor sorunk
nam, tor taka Igorz ani tiche vhoddil soit zobabdar asat. Hem koddu sot ami
mandun gheunk zay. Zoso sorkar loka kharir asta toxich Igorz lokachi seva
korunk asa. Gõyak som'bond zalolea zaitea vixoyacher Igorz fuddakar gheta,
Padri uloytat ani boroytat. Dekik atam Mopa viman-tollacho vixoy ani xikpachea madhyomacho
vixoy gazta. Romi Konknni vixoyacher amchi Igorz moni ani amche padri mone
kiteak? Romi Konknnicho vixoy Igorjen nakarcho vo kuxin dovrcho sarko nhoy. Dhormacho
ani bhaxecho som’bond nam. Punn dhormak lagu zatat tea vixoyamni vaporchie
bhaxecho probhav lokacher poddta. Igorzamni azun Konknni asa dekun Gõyant
Kristanv loka modem Konknni jivi urlia. Igorjent Konknni asasor Gõyant Kristanv
loka modem kaim mollamni Konknni urtoli. Igorjen az sorkarak vinoti kelar vo
cheponn haddlear, 2014 Loksobhechi vinchnnuk zaunche adim Gõycho sorkr Romi
Konknnik Rajbhaxecho dorzo dita. Hantum RKRA-k dubav nam.
6. Mongllurchie
Igorjechi dek
Mongllurant
Igorjen tenko dilo dekun sovi te dhavi klas meren Kristanv lokachi Kannada
lipientli Konknni Kristanv iskolamni xikoytat. Ekie kolejint B.A. kortanam
Kannada lipientli Konknni ek vixoy gheunk mellta. Jun 2014 thaun ekunn chear Kristanv
kolejimni thoim Kannada lipientli Konknni xikunk melltoli. Thoinchie ekie
kolejin Romi lipient Konknni xikoylear bori hi suchovvni kelia.
Gõychi
Igorz aplea iskolamni Romi Konknni ek vixoy kiteak xikoynam, ho prosn porjen
Igorjechea vhoddilank vicharunk zay. Gõychie Kristanv porjek Nagori Konknni
naka. Tankam Romi Konknni zay zalear Gõychie Igorjen fuddkar gheuncho poddtolo.
Az Kristanv lok Konknni pasun pois vochunk lagla. Haka ek karonn Gõychi Igorz
aplea iskolamni ani kolejimni Nagori Konknni posta ani vaddoyta ani Romi
Konknnik 'ghantti' mhonn lekta ani Romi Konknnicher ani apliech porjecher vhodd
onit korta!
7. Romi Konknni Sonvstha
Romi
Konknni khatir vavurpi lhan vhodd sonvstha Gõyant ani Gõyam bhair asat. Romi
Konknnichim nemallim asat. Tanche som'padok asat. Borovpi ani vachpi asat.
Lokamogall Tiatrist asat. Punn pattlea so vorsamni Rajbhas Kaideant Romi
Konknnik zago mellche khatir hannim koslich chollvoll korunk nam ani
fuddarak-ui chollvoll kortole mhonn bhorvanso nam. Tiatrist tiatr korunk bore
zannant, punn apnnem tiatrant vaporchi apli Romi Konknni Rajbhas Kaideant
vochunk zay ho husko tanka asa vhoy? Amchim don satollim asat. Tim Romi
Konknnicho ixtt ani avaz zaunk zay aslim. Punn tim vogim asat. Kiteak kay?
Amche borovpi asat. Tanchi zaiti borpavoll chhapun yeta. Punn Romi Konknnik
Rajbhaxent zago mellunk zay hea vixoyacher kitle zonn boroytat? Hem vogeponn,
moneponn, kiteak? Romi Konknni vaportoleanchim ani ticher aplea pottacho giras
zoddtoleanchim tondam kiteak ugtim zainant hem konnem tori amkam sangchem. Romi
Konknnicher zaloli onit kaddche khatir chollvoll korunk, Romi Konknnik manacho
zago melloun diunk Romi Konknni zay mhonntoleam modem ekvott-ui nam. Romi
Konknni zay mhonnpi fokot aplo faido polletat ani 'Apunn apnnak, Dev somestank'
hea chintpant jiyetat. Mazrak ghantt bandunk zay hem Romi Konknni zay mhonnpi mandun
ghetat. Punn mazrak ghantt bandunk aplem bott soit lavunk konn-ui toyar nam. "Eka
lognak bara vighnam" oxi ek sangnni Konknnint asa. Konknnik bara vighnam
nhoy, hozar vighnam ani tanchi volleri sompun somponam. Amchie avoybhaxechem
hem futtkem noxib. Gõy Rajbhas Kaido 1987 hantum Nagori Konknni vangdda Romi
Konknnik-ui Rajbhaxecho zago mellunk zay mhonn chollvoll korunk Romi
Konknnichea amchea fuddariank mon nam. Mon asa mhonn dakouncho tiatr mat boro
korun tim dakoytat. Romi Konknniche fuddari, Romi Konknnicho Rajbhas Kaideant
aspav zauncho mhonn vavurtanam disonant. Te fokot uloytat ani ekamekacher arop
ghaltat. Dekun Wilson Mazarello-chea fuddarponna
khal Romi Lipi Action Front–an (RLAF) Gõychea Sorkaracher “Writ Petition”
unchlie koddtint (High Court) ghalam. Ti kes azun chalu asa. Nikal
kednam lagtolo, Romi Konknnichea favoran zatolo vo nam tem sangunk zaynam.
Romi Konknni Rajbhas
Andolon (RKRA)
Apunn Gõykar mhonn
obhimanan hordem fuloytoleank Romi Konknni, Rajbhas kaideant geloli zay vo
naka? Ugtean uloum-ia. Zay zalear zay mhonnat. Naka zalear naka mhonnat. Apalipa
khell naka. Naka zalear vixoy somplo. Nagori apnnaum-ia vo morosor "Tumi amcho
faido ghetlo ani amkam fottoyle" oxem mhonnun Nagrivaleank galli ghalit
bosum-ia vo Romi Konknni Arbi doryant buddoun, Purtugalacho pasportt korun Gõy
soddun porganvant vochun vosti korum-ia ani khuxal ravum-ia?
Romi Konknni Rajbhas
Kaideant geloli amkam zay zalear ami gham' kaddcho poddtolo. Pott tiddken kam'
korchem poddtolem. Amdarancher ani rajkaronnincher cheponn haddchem poddtolem.
Goroz poddlear khor andolon-ui korchem poddtolem.
Romi
Konknni Gõychea sadea Kristanv Bhovjon somazachi bhas. Tea somazak ani tanchie Romi
Konknnik Rajbhas Kaideant zago melloun diunk zay ani 27 vorsam pasun cholot
asloli onit sompounk zay oxem Pratap Naik-ak ani taka tenko divpi kaim zonnank
kallzant thaun dista. Romi Konknni fuddari tondd asun mone zaleat, dolle asun
kurdde zaleat ani kan asun bhere zaleat. Konnuch uloynam, fuddarponn ghenam. Dekun
Romi Konknnik Rajbhas Kaideant hokkacho zago melloun diunk RKRA-chi sthapnnuk korchi
poddli. "Kharviak gorvam nhoy, renderak tarvam nhoy" hi sangnni asa.
Punn jednam kharvi doryak vochunk toyar nam, ani render maddar choddunk toyar
nam tednam renderan kallachi goroz mhonn doryak vechem poddta ani kharvian
maddar choddchem poddta. Tich gozal RKRA-chi zalia.
Romi
Konknni, Nagori Konknni poros utramni, ucharant, vykoronnant, ulounchie ritint,
chintpachie ritint, sonvskrutayent ani her mollamni veglli. Romi Konknni ani
Nagori konknni he don veglle somaz ani sonvsar. Romi Konknni ut'tor dhruv
zalear Nagori Konknni dokhinn dhruv! Nagori Konknni dis vetam vetam Moratthichea
vasan ani probhavan bhorunk laglia. Tika atam Moratthichi boli mhonnlear chuk
zaunchi nam. Konknni bhas Moratthi poros veglli. Hem veglleponn ani khaxeleponn
uloytanam, boroytanam ani her mollamni samballchi goroz. Dekun RKRA Romi lipie
khatir nhoy
Marathi Rajbhasha
Andolan (MRA) Ani RKRA Hanchi Ixttagot
Rajbhas
Kaideant apnnacher zaloli onit sompounk, Moratthichio zaitio sonvstha asat.
Tantli ek mukhel sonvstha ‘Marathi
Rajbhasha Andolan’ (MRA). MRA-n pott
tiddken pattlea ek vorsa pasun apli chollvoll suru kelia. RKRA-n
vicharinastanam, MRA-n Rajbhas Kaideant Moratthi vangdda Romi Konknnik soman
zago mellunk purto tenko ugtean dila. Hacho boro upyog kelo nam zalear kitem
zatolem? Faleam Rajbhas Kaideant bodol ghoddoytat tednam, Moratthi bhas Rajbhas
Kaideant vetoli, ani Romi Konknn bhair urtoli. Itlim vorsam Konknni bhas
samabllun ani tigoun dovorlolie Romi Konknnik Rajbhas Kaideant ghal mhonn
sangunk konnuch aschonam. Dekun RKRA fuddem sorlem. Atam Rajbhas Kaideant fokot
Romi Konknni bhitor kaddunk koxich zaunchi nam. Rajbhas Kaideak hat laylo
mhonntoch Moratthik voilo zago melltoloch hantum dubavuch nam. Romi Konknni lok
fokot 25 te 26%, Moratthi magpi uneant unne 60%. 60 ttokke amcheach Hindu
bhanvdancher ji onit zalia ti ami 26 ttokke lokamni somzun gheunchi goroz. Jim
konn RKRA-chi ttikha kortat, tannim Rajbhas Kaideant Moratthik aslolo dusro
zago tosoch samballun, Romi Konknnik Nagori Konknni borabor soman zago melloun diuncho
mhonn RKRA tankam zhuzovnnem (challenge) dita. Kapazdad aslear korun
dakoyat. Tannim toxem korun dakoylear Romi Konknni porjecher vhodd upkar zatolo
ani RKRA-k chodd khuxalkay bhogtoli. Ami Rajbhas Kaideak atam hat ghalcho naka.
Moratthi Rajbhas Kaideant geli zalear tea vellar Romi Konknni apxich bhitor
vetoli oslea sopnnachea sonvsarant dis kaddpi dedd xanne amche modem asum
yetat.
RKRA
atam MRA vangdda gela dekun Nagori pongddacher bhirant ailia. Romi Konknni zay
mhonnpi zor atam avaz uttoynant ani Moratthi pongddacho tenko ghenant zalear,
Nagori-chem gumott vazovpi Moratthi mon'xam lagim vetole ani tankam mhonntole,
"Tumi Moratthi Rajbhas kortat zalear ami tumkam addkholl haddche nant,
punn tea bhattayloleanchie Romi Konknnik mat tenko dium nakat. Zor tumi tankam
tenko dixat ami tumkam virod korcho poddtolo. Ami mukhar Moratthik virod
kortat, punn amkam-i Moratthi zay. Ti amchean soddun diunk zata? Horxim tumi
ani ami ekuch. Bhattayloleanchie Romi Konknnik Rajbhaxecho dorzo mellcho nhoy
itlench amchem mhonn'nnem" Oslem ulovp atanch chol'lam, hachi tumkam
zanniv asa? Pratap Naik sodam Gõyant aschim 8 Moratthi disallim ani asa tem
ekuch Nagari Konknni disallem vachta. Haka lagun Moratthi sonvsarant kitem xizta
tem taka khobor asa.
Az
amchim khorim ixttam konn ani amchim khorim dusmanam konn hem ami sarkem somzun
gheunchi goroz. Jivitant ani lokxayent divop ani ghevop oso ek nem’ asa.
"Tumi
amchea pokxak vinchun haddat ani ami Mortthik soman Rajbhaxecho dorzo
ditole" hem utor atam sorkarant aschea kaim amdaramni ani atanchea mukhel
montrian mon'diramni ani bhovxik zomatimni dilolem. "Aplo pokx nivddun
ailo zalear ani sorkar ghoddoylo zalear Romi Konknnik hanv nit melloun
ditolom" hem utor don pavttim Manohar Parrikar-an Pratap Naik-ak dilolem. Tem
utor BJP sorkaran azun pallunk nam. Haka lagun Moratthi Rajbhas zaunk zay hi
chollvoll cholta ani tanche dusre dusre fuddari asat. Moratthi magpiamni apli
randonn toyar kelia, lankddam haddun uzo pettoyla, kail tapounk dovorlia, pitt
toyar dovorlam. Te fokot pollo bhazunk sorkar kednam fuddakar gheta ti vatt
polletat. Romi Konknni vatten, randonn nam, lankddam nant, uzo nam, kail nam,
pitt nam. Pollo bhazat ani amkam diyat mhonn sorkarak sangunk sangpi nant. Mhonntoch
Moratthi magpi, Romi Konknnik Rajbhas Kaideant ghalunk puray tenko ditat zalear
to RKRA-n kitek gheuncho nhoy? Lokxayent dor ekleak kaidea pormannem borem asa
tem ulounk, borounk ani vavr korunk hokk asa. Moratthi lokak Rajbhas Kaideant
apnnacher toxich Romi Konknnicher-ui onit zalea oxem promannikponnan dista.
Toxench RKRA-k soit dista. Mhonntoch, RKRA ani MRA sangata mellun ekamekacher
zaloli onit sompounk fuddem sorleant. Kaim Moratthi fuddariancho Romi Konknni
fuddariancher ek xinn asa. Te mhonntat, "Ami Romi Konknnik Rajbhas
Kaideant zago diunk zay mhonn ugtean sangtat. Punn Romi Konknni fuddari
Moratthik Rajbhas dorzo mellunk zay he vixim ek utor kiteak uloynant? Ami
dhornnak bostat tednam te kiteak yenant? Tankam zor amcho husko nam, tor ami
kiteak Romi Konknnichi magnni korchi? Tankam zay zalear tannim ti korchi."
Hem tanchem chintop chukichem mhonnunk amkam tondd asa?
Gõy, Moratthi ani
Maharashtra
Moratthivaleank
patiyeunk zainam oxi khub-xea Gõychea Kristanv lokachi chukichi somzonni ani
barik chintop asa. 1967 vorsa Gõy Maharashtra-nt vhorchem mhonn tednanchea Moratthi
pattlavdaramni davo kelolo, punn to nirfoll zalo. Az kall bodol’la. Novi
Moratthi pillgi toyar zalia. Tanche vichar ani chintop vegllem asa. Tankam
amchie adlie nodren polleunchem sarkem nhoy. Moratthik Rajbhas Kaideant soman
zago zay mhonnpi tim amchinch Gõykar bhav ani bhoinni, tim
Gõyant
xiklolea Hindu lokak Devnagori lipiechi vollok asa. Hindu lok Konknni uloyta,
punn vachunk ani borounk Moratthicho vapor chodd korta. Hakach lagun az Gõyant
dha Moratthi disalleank borich vikri asa. Moratthi tanchea jivitacho ek bhag
zalolean tim Moratthi koxich soddun diunchim nant. Moratthi az-ui Gõyant asa
ani ticho vapor zata. Hie fuddem ti urtoli. Mhonntoch xiklolea Gõychea Hindu
somazan Moratthi soddunk nam ani Nagori Konknni purti apnnaunk nam. Te bhair,
Gõyant Hindu lokachem devosponn Moratthint zata. Tankam ti aplea dhormachi ani
daizachi bhas. Dekun he fuddem soit Hindu lok Moratthi soddcho nam. Gõycho
Hindu lok (Nagori Konknni vaportoleank dhorun) Konknni uloyta, punn vachunk,
borounk, sogllea her mollamni ani dhormik gozalimni fokot Moratthi vaporta. Teravea
xenkddea pasun Gõyant Moratthi boroytale mhonn sangunk itihasik purave asat.
Romi
Konknni vaporpiamni, Moratthik Rajbhas Kaideant voilo zago zay mhonntoleank
somzun gheunchi goroz asa. Tanche borabor ami-i ekttaim ailear dogank-ui faido
asa. Bhikarian bhik maginam zalear taka konn bhik ghaltolo? Eka zagear lagim
lagim bosun dog bhikari bhik magtat zalear, bhik ghaltolim dog-ui bhikariank
eksarkem bhik ghaltolim. Ekleak ghalun dusreak soddchim nant vo ekleak chodd
bhik ghalun dusreak unnem bhik ghalchim nant. Moratthi magpi ani Romi Konknni
magpi ekvottan ravle zalear Rajbhas Kaideak hat ghaltoch Romi Konknni ani
Moratthik eksarko Rajbhaxecho dorzo melltolo hantum amkam dubav nam. Hem
konnachea dolleank topta zalear tannim aple dolle dhamplole bore. Moratthik
Rajbhaxecho dorzo mell’lo zalear Gõy Maharashtra-nt vochot hi chukichi bhirant
kaim Kristanvank asa. Amche 40 amdar ani 3 khasdar aplea faidea khatir toxem zaunk kedinch diunche nant.
Rajya ani Rajbhas
Amchea
desant eka Rajyak ekuch Rajbhas asa vo asunk zay hem thoddeanchem chukichem
chintop. Bihar, Uttar Pradesh,
Gõychi
suttka zaunche adim Gõyant Konknni mhonnlear Romi Konknni hem soglleanchem mot
aslem. Moratthichea vasan bhorloli Nagori Konknni kaim Hindu bamnnamni toyar
keli ani Igorjechea adaran ti vaddoyli. Tichi sor konna kodden korum yeta? Eka
munddkarachi kakullt korun taka ravunk aplea bhattant, thoddi suvat bhattkaran
dili. Uprant munddkar akhem bhatt aplem mhonnunk laglo. Romi Konknni bhattkar
asli ani Nagori Konknni munddkar asli. Atam Nagori Konknni bhattkar zalia ani
Romi Konknnik apleach bhattant zago nam zala! Kednam kednam poskem apunn
ghorchi dhoninn mhonnta. Romi Konknni ghorchi dhoninn asli ani Nagori Konkni
poskem. Atam Nagori Konknni apunnuch ghorachi dhoninn mhonnta! Amchea bhattamni
aschea rukancher bendor asta. Ti bendor vellar kaddli nam zalear rukbhor posrun
ruk marun uddoyta. Nagori Konknni hi Romi Konknnik lagloli bendor! Gõyant adim
pasun Romi Konknni ani Moratthi hio donuch Bharoti bhaso borounk vaportale. Sorkaracho
tenko naslolea vellar hio don-ui bhaso urliat ani fuddarak urtolio. Nagori
Konknni fokot sorkarachea poixeanchea adaracher cholta. Nagorivale Romi Konknni
vixim ani tichea borovpiancher kiteak zolltat? Zap sompi. Nosay kortoleank
lokacho tenko nam. Sorkari duddvancher ani sonvsthancher adarun tanchem Konknni
raj cholta. Romi lipientli Romi Konknni Gõyant voir sorli zalear Romi Konknnik
Rajbhas Kaideant zago mell'lo zalear apnnak, aplie lipiek ani boliek konn
hungcho nam, aplem raj somptolem hi bhirant tankam sodam dhosta ani virar
korta. Nagori Konknnichem moronn tanchea dolleam mukhar ubem asa. Dekun te Romi
Konknnik virod kortat. Romi Konknnik, tiatrank ani amchie sonvskrutayek
sokoilie nodren polletat. Xevttim Konknni lokak zay, tio lipio urtolio vo ekuch
lipi urtoli. Konknnicho khoro fuddar khoinchie lipient asa tem Konknni lok ani
kall tharoytolo. Te meren ami Romi Konknni vaprum-ia ani fuloum-ia.
Gõyant
zor Romi lipientli Konknni sompli tor Konknni bhasuch borovpant chodd kall
urchi nam. Urli zalear fokot Moratthichea probhavan vaddloli ek Konknni boli.
Sonvsarbhor ximpoddlolea Konknni lokak ekttaim haddchi takot fokot Romi lipiek
mat asa hem sot konnachean nakarunk zata? Konknnichie lipiechea mollar je zunve
asat tea zunvea modem pul, nam zalear sankov bandchem kam’ fokot Romi lipiek
lagun zaum yeta. Haka lagun Konknnicho fuddar Romi lipient ghott asa oxem
konnem mhonnlem zalear chuk kiteak zata?
RKRA-chi Nodor Ani Dixa
RKRA-k
Romi Konknnichea pattlavdarancho tenko asa vo nam, ho zaitea zonnank prosn
poddla. Zannim konnem RKRA-k azun-ui ugtean virod korunk nam, tim sogllim
apnnak tenko ditat mhonn RKRA mandun gheta. RKRA ghoddoytanam Romi Konknnichea pattlavdarank
visvasant gheunk nam mhonn Romi Konknniche kaim fuddari xinn kortat. DKA-chea 14
magnneam bhitor "Tiatr Academy of
Goa" sthapon korunk zay, hem magnnem naslem. Itlem asun soit Tiatr
Academy ghoddounk fuddakar konnem ghetlo, kiteak ghetlo, ghetloleamni Romi
Konknnichea pattlavdarank visvasant khoim ani kednam ghetleant hachi zap diunchi.
MRA
vangdda vochun Romi Konknnik Gõychea Rajbhas Kaideant zago melloun diuncho ho
ekuch ud’dex RKRA-chea dolleam mukhar spoxtt asa. Konknni molla voilea zaitea
vorsanchea onnbhovan, obheas ani niyallachea adaracher atanchea kallachi
poristhiti polleun RKRA chollvoll suru kelia. RKRA-n nangrak hat ghalolo asa.
Atam ani pattim polleunk vo vollunk zaunchem nam. Xet kosunk zay ani pik
kaddunk zay. Jim konn RKRA vangdda nangrak hat ghalunk ani tenko diunk sodinant
tanchi amkam porva nam, tancher amkam rag xinn nam. Itle dis Nagori Konknnichim
mon’xam Romi Konknnichim dusmanam aslim. Atam Romi Konknnichim kaim mon’xam
apliech Konknnichim dusmanam zaunk lagleant! Jim konn RKRA-chi tthika kortat,
add pãy ditat, tannim kelolem sogllem RKRA chollvollik dilolem khann, pivonn
oxem ami mandun ghetanv. Tokhannay ani tthika ami ekach mapan ghetanv. Tokhannay
keli mhonnun ami fugonanv ani tthika keli mhonn sukonanv. Tiatr Academy of Goa hichi sthapnnuk ek soddun 1987 pasun az meren
Romi Konknnik som'bond zalolea zaitea gozalim pattlean Pratap Naik-an podd'dea
pattlean ravun fuddarponn dilolem asa. Devachie doyen faleam Romi Konknnik
Rajbhaxent zago mell’lo zalear, to RKRA-chea fuddarponnak lagun zatolo hem atanch ami sangun dovortanv.
RKRA-k atam add pãy divpi vo durgar boslolim uprant ganvbhor gazoytolim ani
mhonntolim, "Amkam lagun Romi Konknnik Rajbhaxecho dorzo mell'lo"! Atam
RKRA-cher dubav ghevpi, tthika korpi, Romi Konknnik rajbhaxecho dorzo mell'lo
zalear sorkara thaun Romi Konknnik mellcho faido kaddunk poilim ubim zatolim! Pratap
Naik apnnak faido mellche khatir kedinch ubo ravuncho nam. Romi Konknnik
Rajbhas Kaideant zago mellunk zay ani Romi Konknni porjek, Gõyant soman man
mellunk zay hem RKRA-chem ekuch soponn ani intesanv.
Amkam zoitachi lamb vatt cholchi asa.
Khursa pattlean uzvadd asa, mornna uprant jivontponn asa hem RKRA-chem chintop.
Zankam RKRA vangdda yeunk vo tenko diunk mon nam tannim aplea vicharanchea
mon’xank gheun Romi Konknnik nit melloun diunchi hi RKRA-chi tankam vinoti.
Romi Konknni Vaporpianchi
Zobabdari
Romi
Konknnik Rajbhas Kaideant bhitor kaddcho hoch boro ani nimanno vell. Oslo boro
vell he fuddem yeunchoch nam. Nagorivale
Romi Konknnicho nas korunk itlim vorsam vavurle ani mukhar-ui vavurtole. Haka
ekuch vatt mhonnlear Rajbhas Kaideant Romi Konknnik Rajbhaxecho zago mellunk
zay. Amkam fokot puroskaranchi, onudanachi, jahiratinchi vo manachea zageanchi vo
sorkarachi bhik naka. Amkam
amcho hokk zay. Amchie Romi Konknnik man ani sthan mellunk zay. Hea vellar ami zor zhuzonanv, he fuddem oslo vell yeuncho
nam ani Romi Konknni bhair urtoli. Uprant roddun, tancher
hancher arop korun kaim faido nam. Zhuzant zoit melltolem vo har melltoli
hacher bhasabhas korche poros, borem zhuz zhuzop hantum moza asa.
Romi Konknni
vaporpiamni kitem korum yeta?
Romi
Konknni fuddem vhorunk promannikponnan ami az thodde nichev korum-ia.
1.
Amchea xikpachi ani pottachi bhas
khoinchi-i asum, punn amchea ghorant ani Konknni mon'xam lagim Konknni
uloum-ia.
2.
Konknni lokachea sogllea dhormik
karyavollimni fokot Konknni vaprum-ia.
3.
Amchea kazarank ani her suvalleank
Konknni gitam, Kantaram, Mandde vaprum-ia. Oddechi dusreanchi sonvskruti apnnaunchie suvater amchi Konknni
sonvskruti thoim dakoum-ia.
4.
Rajbhas Kaideant Romi Konknnicho aspav
zaunk zay oxem tumkam dista ani atam meren ami sanglolea vixoyam kodden tumchi
zullovnni zata tor, ani amchem pavol sarkem mhonn tumkam bhogta tor tumi RKRA-a
vangdda yeyat ani ami ekttaim mellun chollvoll fuddem vhorum-ia.
5.
Tumkam RKRA-a vangdda yeunk mon nam tor
tumi tumchie pod'dotin Romi Konknnichi chollvoll choloyat. Amchi tumchi vatt
veglli zalear-ui RKRA tumchie vatter kantte ghalchem nam.
6.
Romi Konknni vaporpiamni aplea amdaram
lagim vochun fuddlea Vidhan Sobhechea odhivexonant Romi Konknnik Rajbhaxecho
dorzo diunk tancher cheponn haddchem. Te kan
haloynant zalear fuddlie vinchnnuke vellar bud xikoytanv hi khor xiddkavnni tankam
diunchi. Rajbhas Kaido porje khatir asta. Jednam porza, kaidea pormannem aplo
hokk magta, tednam to hokk amdaramni melloun diunk zay.
7. Romi
Konknnichea sonvsthamni, borovpiamni, tiatristamni apaplea ganvant chhapeachi zomat (Press Conference) ani middiyachi
zomat gheunchi ani aple vichar loka meren pavounche.
Jitlo ganvbhor Romi Konknnicho avaz zata title vegim
amdar zage zatole ani te sorkaracher
cheponn haddtole.
8. Tiatrachea
direktoramni aplo tiatr sompche adim tiatr polleunk ailoleank oxi vinoti korchi. "Romi Konknnicher akant
aila ani ani amchi bhas sompounk Nagrivale uttleat. Dekun tumi
tumchea amdarak mellat ani Romi
Konknnik Rajbhaxent zago diunk vinoti korat".
9. Je
meren Nagorivale Romi Konknnik Rajbhas Kaideant zago mellunk zay mhonn jahir sanginant
ani vavr korinant te meren ami Nagori
Konknnicher ani Nagorivaleancher purto
bohixkar ghalunk zay. Tanchea sahityik
karyavollink ami vechem nhoy. Tanchea nemalleank
ami borpavoll korchi nhoy. Tanchim pustokam,
nemallim, ani disallem molak gheun vachchem
nhoy. Tannim dilole puroskar, prokolp (project)
gheunche nhoy. Tankam amchie manchier
bosounchem nhoy, amchea karyavollink apovnnem diunchem nhoy. Hanga Manddo, thoim Dhalo; hanga Dekhnni, thoim Fugddi oxem
don hoddeancher pãy dovrun ravlolim
Romi Konknni vaporpiam modem asat. Tannim atam tankam zay tem ekuch hoddem vinchun kaddchem ani tantunch
rauchem.
10.
Devnagori lipient, Konknni borovp, eka
prokaran zata ani tacho uchar dusroch
zata. Patth pustokamni borounchio
chuki ani vyakoronnachio zaitio chuki asat. Haka lagun xikpianchi ghuspodd chodd zata. Iskolamni vochun chukichie
ritin boroyloli ani xikoyloli Konknni
xikun apnnachi asloli Konknni padd korun gheunche poros ti xikonasloli chodd bori. Iskolamni, kolejimni amchea bhurgeamni
Nagori Konknni xikchi nhoy. Iskolamni Romi Konknni
ek vixoy mhonn xikounk magnni korchi. Hi suchovnni khor zali oxem tumkam disot.
Vagak bhirant ghalunk boddi upkarnam, arm zay.
Sompytanam
Gõychea mhojea ixttamno,
xevttim tumkam itlench sangtam. Uttat. Zagim zayat. Itlea vorsanchi tumchi nid,
allsay ani susegadponn soddun diyat. Tumchea ghorant Nagori akantvadiamni aplem
ghott pennem kelam ani tumkam tumcheach ghorantlim bhair ghalun tumchem ghor
aplench kelam. Tumchea hokkam khatir, tumchie Konknni khatir, Romi lipientlie
Konknni khatir avaz uttoyat. Ho vell
tumcho. Ho vell nit magcho. Ho avaz bhikecho nhoy, bogor hokkacho. Ho avaz
lachar mon'xancho nhoy, punn dhiradik, bollvontancho. Tumcho avaz sorkara meren
pavunk zay.
Aikunk
(Hem
ulovp 08.12.2013 disa Institute Piedade
hanga sanjechea 3.00 vorancher aslem.)
Comments
Post a Comment