Romi Konknni Rajbhas Andolon (RKRA) by Pratapananda Naik, S.J.

 

Romi Konknni Rajbhas Andolon (RKRA)-n

Moratthi Rajbhasha Andolan (MRA)-cho tenko ghevop sarkem vo chukichem pavol?



Pratapananda Naik, S.J.


08.12.2013


 

Ixttamno,

 

Somestank Dev bori sanz dium.

Az hanv kallzant thaun umalleamni bhorun tumche lagim uloytam. Hache adim 20 Dezembr 2008 disa Moddganv-chea Pai Tiatirst João Augustinho Fernandes Salant Romi lipientlie Konknnichem Poilem Sahityik ani Sonvskrutik Sommelon aslem. Tea disa hanvem Konknnichi ekuch odhikrut lipi Nagori mhonntolea Nagorivaleancher utrancho xinvor kelolo. Aicho vixoy gom'bhir ani mhotvacho. Hem ulovp zatoch porinnam kitem zatolo tem atam sangunk zainam. Zata tem zaum. Punn Sangunk asa tem spoxtt sangtam.

22 Otubr 2013 disa Romi Konknni Rajbhas Andolon (RKRA)-chi sthapnnuk zali. RKRA vixim zaite dubav ani prosn Romi Konknni borovpiank, vachpiank, som'padokank, tiatristank, dhormik vhoddilank, Romi Konknni vaporpiank ani amchea ixttank-ui poddleat astole. Romi Konknnik Rajbhas dorzo zay mhonnpi kaim zonn RKRA-chi tokhonnay kortat, borech zonn husko dakoytat, thodde zonn pattlean ttikha kortat, thoddeank “ojap dista’ vo ‘vichitr dista’, thoddeank RKRA-chem Pavol 'chukichem' dista. Dogamni galli ghaleat ani eklean jiv kaddpachi dhomki soit dilia. Khub zonnam durgar vo merer bosleant ani ogim asat! RKRA vixim tanchem mot kitem tem amkam khobor nam. RKRA zolmant yeunk zaitim karonnam asat. Tantlea kaim mukhel karonnancher nodor marum-ia.

 

1. Konknni Porjecho Avaz (KPA) ani Rajbhas

1986 vorsa, ‘Konknni Porjecho Avaz’ (KPA) hachea bavttea khal chollvoll zaun, Gõyant Rajbhaxecho Kaido 04 Febrer 1987 vorsa pas zalo. Pas kortanam Konknni mhonnje Nagori lipient boroyloli Konknni mhonn tharayli. Moratthik dusro zago dilo ani Romi Konknni bhair dovrun ticher vhoddli onit keli. Hacho orth oso zalo: Nagori Konknni vaporpi Gõyant poilea vorgachim nagorikam (citizens), Moratthi vaporpi dusrea vorgachim nagorikam. Romi Konknni vaportoleamni ekuch Nagori Konknni apnnaunk zay vo Moratthi apnnaunk zay. Nam zalear tim bhailim! KPA hantum aslolea amchea Romi Konknni fuddariank Nagori Konknnich Rajbhas zatoli hi khobor poilich asli. Punn hi sot khobor Romi Konknni fuddariamni aplie porjek sarki sangli nam! Sangloli zalear Romi Konknni vaporpi lok hozaramni rostear yeuncho naslo. Ailolea lokak dislem apli Romi Konknni Rajbhas zatoli. Tumi Romi Konknni magli zalear Konknni Rajbhas zaunchi nam, Moratthi Rajbhas zatoli. Dekun ami ekttaim ravun Moratthi Rajbhas zaunk virod korum-ia ani fokot Konknni (Nagori Konknni) Rajbhas zaunchi mhonn chollvoll korum-ia, oxem Nagori Konknni fuddariamni sangun, amchea Romi Konknni fuddarianchea kanank vaingim bandlim.

     Romi Konknni vaporchea lokan Rajbhas chollvollik sogllea vattamni tenko dilolo. Andolonak Choddxe poixe Romi Konknni vaportoleamni dilole. Andolonant vantto ghetloli ani rostear ailoli porza Romi Konknnichi. Andolonant aplo jiv dilole 7 bhav Romi Konknniche. Punn KPA-cho fuddari Nagori Konknnicho! Tea fuddariak bud divpi Nagorivale! Gham’ kaddunk Paulu ani foll khaunk Panddu! Rajbhas Kaido pas zatoch Romi Konknni porjek kuxin marli ani Romi Konknnik sorkaracho kosloch tenko mellcho nhoy mhonnun Nagori Konknni vaporpi vavurle ani azun vavurtat. Te kama purte mama zale. "Kam' zalem voiz melo" hie chaliche te fottkire, ddhongi ani ghatki monis.

 

2. Nagori Akantvadi

Moratthichi bhirant sodam amchea loka modem posravpi Nagori akantvadiamni Konknni mollacher Romi lipientlie Konknnichi ani Romi lipi vaportolea lokachi sodam nosay kelia ani add paim dileat.  Dor eka mollar amcho vavr pusun kaddcho proytn te korit asat.  Akantvadi armam gheun bhirant ani akant upzoytat. Nagori akantvadi lipiechem ani Moratthichem aplem arm gheun amcher akant haddtat. “Romi lipiechi magnni tumi korum nakat. Toxem tumi kelem zalear Moratthi Razbhas zatoli ani ek dis Gõy rajya Maharashtra-nt vetolem ani tumi sanddtoleat. Ami amchi hozar vorsanchi Moratthichi porom’pora soddun dilia. Tumi tumchi fokot 500 vorsanchi porom’pora soddunk kiteak pattim sortat?  Romi lipi bhaili. Romi lipientlie Konknnik dorzo nam, ti zantteank mat zay. Atam tumchim bhurgim Nagori lipient Konknni xiktat ani kay bori amchi Konknni uloytat ani boroytat. Nagori Konknnik lagun tumchea bhurgeank Hindi xikunk sompeponn melltolem. Dekun tumchi Romi lipi soddat ani Nagori gheyat. Ami soglleamni ek zaunk zay nam zalear amche modem vantte fantte zatole ani dusman amcho faido uttoytole” osli fottingponnachi bhirant ganvar posravpi he akantvadi amchea lokachi mot chenchaytat ani tankam aplie bolieche, sonvskrutayeche ani Nagori lipieche gulam’ korun dovortat. He akantvadi bhov xanne. Razbhas Kaideant apli Konknni bhitor kaddtanam Moratthi bhitor kaddunk te bilkul visrunk nant.  Ekie khankent tankam apli Nagori Konknni zay ani dusrie khankent Moratthi zay. Apli cholaki vaprun fokot amchi Romi lipientli Romi Konknni tannim bhair dovorli. Atam te Nagori Konknni ani Moratthi vaprun doni-i vattamni faido kaddtat.

     Sorkarachio don Akademio asat. Kala Academy ani Goa Konknni Akademi. Kala Academy 1973-1974 pasun Romi lipientlea borea eka pustokak puroskar ditali. 1990-1991 pasun to puroskar diuncho bon’d korunk laylolo konnem? 27 Agost 2013 disa Kala Akademichea odheokxan Romi Konknnichea pustokank puroskar diunk vegllo gott jahir kelolea vellar virod kelolo konnem? Heach Nagori akantvadiamni. Sorkaran Romi lipiechea ekleak soit az meren Goa Konknni Akademicho odheokx mhonn nemunk nam. Sorkar amkam bhik ditanam he akantvadi itlo avaz uttoytat tor ami amche hokk magtanam voge ravtole? Atam ami amchea hokka khatir zhuzcho vell aila. Nam zalear Nagorivale Romi Konknnik xikpachea ani her mollamni fulunk diunche nant.

 

3. Romi Konknniche Rajkaronni

KPA-nt Romi Konknniche je fuddari asle ani Gõychie Vidan Sobhent Romi Konknni vaporpi amdar asle, tannim Rajbhas Kaido pas zatoch, Rajbhas Kaideak ugtean virod korunk nam. Rajbhas Kaideant Romi Konknni aspavun gheunk 1987 vorsa ani uprant soit matui fuddarponn gheunk nam! Haka lagun Romi Konknni Rajbhas Kaidea thaun bhair urli. 1987 uprant az meren kitle-xech Romi Konknni vaporpi amdar, khasdar (M.P.), montri, sobhapoti (Speaker) ani mukhel montri zaleat. Tannim Romi Konknnik nit melloun diunk kainch kelem nam. Amcheach Romi Konknni rajki fuddariamni Romi Konknnicho ani porjecho ghat kelo. Romi Konknni Porjechea adaran amche rajki fuddari vinchnnukent jikun yetat. Punn tiech porjechi bhas Rajbhas zaunk te hatbott laynant! Amche rajkaronni Romi Konknniche khore dusman. Haka fokot dog amdar addvad thartat.

     (a) 24 Febrer 1994 vorsa Radharao Gracias hea amdaran Rajbhas Kaideant zoso Moratthik dusro zago asa, tosoch Romi Konknnik dusro zago diunk khasgi vangdiachem bil manddlolem. Tea vellar Dr. Willy D'Souza mukhel montri aslo. Vidhan Sobhent tea bilacher bhasabhas zaunk 7 amdarancho tenko zay aslo. Up-sobhapoti Simon D'Souza Vidhan Sobhechi boska choloytalo. Tea bilak, Anant N. Naik, Pratapsingh Rane, Surendra V. Sirsat, Dr. Kashinath Jhalmi, Mohan Amshekar hannim khor virod kelo. Tea bilak Romi Konknnichea eka amdaran soit tenko diunk nam. Te tondd asun ek utor uloyle nant. Romi Konknni vaportolea amdaramni vo her amdaramni Radharao-k tenko dilo nam dekun tem bil Vidhan Sobhent bhasabhaxek ailem nam. Oxem tem bil bhair marlem.

     (b) 16 Julay 2004 vorsa Dr. Willy D'Souza hannem khasgi vangddiacho ek tharav Vidhan Sobhent manddlo. To tharav oso aslo, "This House strongly resolves to request the Government to give grants for promotion of the Konkani language and literature in the Roman script taking into consideration that a large number of Goans use this script in contributing to journals, newspapers, magazines and books in this script." Hea tharavant kaim bodol korun to pas zalo. Haka lagun Goa Konkani Akademi, Romi Konknnint pustokam chhapunk lagli ani tim chhapunk duddvancho adar diunk lagli. Kola ani Sonvskruti khatean soit Romi Konknnichea karyavollink duddvancho adar diunk suru kelem. Punn atam porot Goa Konknni Akademi Romi Konknni khatir kainch korinam.

 

4. Dalgado Konknni Akademi

Pratap Naik, KPA chollvollint naslo ani Nagri lipi Konknni mon'xank ekttaim haddtoli hea chintpacho to aslo. Tacho Konknni vavr, chodd-so Nagri lipientuch zatalo. Romi Konknni vaportolea lokak Nagri lipie kodde haddunk kitem korunk zay, hem somzun gheunk Thomas Stephens Konknni Kendr-a torfen Fr. Matthew Almeida, s.j. ani Pratap Naik-an fuddarponn gheun Ponnje ‘Jesuit House’ hanga 14 Mars 1987 disa Romi Konknni fuddarianchi ek boska apoyli. Tednam kaim fuddariamni ugtean sanglem tannim Rajbhas Kaido mandun gheunk nam. Jednam hie gozali pattlim karonnam Pratap Naik-ak somzolim tednam Romi Konknni samballunk ani tichi vaddavoll korunk Dalgado Konknni Akademi (DKA) sthapon korchi suchovnni tannem 17 Julay 1988 tarker keli. DKA-chi ghottona toyar keli ani 1988 vorsa DKA-k zolmak haddli.

     Kaim vorsam Fr. Freddy da Costa hachea fuddarponna khal DKA-cho vavr zalo. Uprant novo pirjent ailo. To kolejicho prinsipol zalo. Sekretar aslolo amdar ani sobhapoti zalo. Haka lagun DKA-cho vavr bon'd zalo. 2004 vorsa portean Pratap Naik-an fuddarponn gheun DKA jivont korunk vavr kelo. DKA azun asa ani Romi Konknnichi seva korta. Wilson Mazarello DKA-cho pirjent astanam Rajbhas Kaideant Romi Konknnicho aspav korunk Wilson Mazarello ani Pratap Naik-achea fuddarponna khal amche modle kaim zonn khub vavurleat. Punn amkam zoit mell’lem nam. Karonn kaim amdar (MLA) amkam vichartale, “Romi Konknnik Rajbhas Kaideant zago dilear Moratthik-ui voilo zago diunk magnnem zatolem. Tem tumkam man’ya asa?” Amkam nit melltanam Moratthik voilo zago mell'lo zalear amcho lok amcher arop kortolo hie bhirantin ami tondd dhampun voge ravtaleanv.

     Nagori Konknni vaporpi Romi Konknnik ani ti vaportoleancher adim pasun atam meren zolltat ani hinnsaytat. Romi Konknni kabar korunk tancho guddmell chaluch asa. Itlem asun soit "DKA Nagori lipiecher add nam, ami Romi lipientli Konknni samballunk sodtat" hem vakya DKA-chea karyavollim vellar portean portean aikunk yeta tednam ojap dista. DKA Romi Konknnichi dha zonnanchi mukhel sonvstha. Pratap Naikan 2006 vorsa Romi Konknnichim 14 magnnim toyar korun DKA-k dilolim. Tim DKA-n mandun ghetleant. Tim magnnim DKA-chea Dusrea ani Tisrea Sommelonanchea yadostik nemalleamni asat. Romi Konknnik Rajbhas Kaideant Nagori vangdda soman dorzo hem poilem magnnem asa. Dekun Rajbhas Kaideant Romi Konknnik Rajbhaxecho dorzo mellunk DKA-n fuddarponn gheunk zay aslem. Pattlea so vorsamni DKA-n Romi Konknni Rajbhas Kaideant vochunk kosle upay ghetleat te puraveam soit jahir korche. DKA vogi boslia. DKA-chem tondd konnem ani kiteak bon'd kelam ho ek mister zala. Fokot kal Maddganv zalolie karyavolli vellar odheokxan he vixim tondd ugoddlam. Karyavolli vellar tond ugoddlear pavonam. Romi Konknnicho avaz sorkara meren pavounk asa. Tem kam' DKA kortoli?

 

5. Igorz ani Romi Konknni

Amchi Igorz dhormik mollar Romi Konknnich chodd vaporta. Romi Konknni vaportolea lokachea poixeanchea ani her adaracher Gõychi Igorz ubi asa. Itlem asun soit Romi Konknni, dhormik moll soddun, her mollamni vochunk Igorjen kitem kelam? Gõychi suttka zatoch Kristanv iskolamni Hindu bamnnanchi Nagori lipientli Konknni ek vixoy zaun xikounk Igorjechea vhoddilamni survat keli. Tea vellar Konknni xikchim chodd-xim bhurgim Romi Konknni ghoranneantlim aslim. Xikovpi Nagori Konknni ghoranneantlim. Haka lagun xikounchem kam' tankam melltalem. Xikpachea mollar Nagori Konknni voir sorunk ani fulunk Igorz zobabdar. Igorjechea iskolamni Nagori Konknni azun cholta. Ami Konknni uloytanv. Punn iskolamni vochun Romi lipient Konknni vachunk ani borounk xikunk nanv. Zor 1961 vorsa Gõychi suttka zatoch amchea iskolamni Romi lipient Konknni xikoyloli zalear ghoddie az Konknnichem chitr vegllem distem ani Konknnicho itihas vegllo zato aslo. Ghoddie chodd Kristanv lok Romi Konknni kodde urtolo aslo. Tankam Romi lipientli Konknni apnnachi koxi distoli asli. Romi Konknnichim pallam mullam Gõyant ghottmutt zaun Romi Konknni Rajbhas Kaideant az asta asli. Igorjen fuddakar ghetlolo zalear az Romi Konknni borich voir sorta asli. Punn tea vellar to fuddakar Igorjen dilo nam. Kiteak? Ho ek sod vavracho vixoy.

     1990 vorsa fokot Moratthi, vo Konknni vo Bharoti bhasamni mullavem xikop dilear mat sorkar onudan dita, hem dhoronn ailem. Tea vellar Igorjen onudana khatir aplea mullavea iskolamni aslolem Ingez xikop bon'd korun Nagori Konknnint mullavem xikop diunk suru kelem. Romi Konknnint mullavem xikop dilolem zalear chodd-xim avoy bapuy aplea bhrgeank Inglejint mullavem xikop korunk dhaddchim naslim.

            Romi Konknnichea kaim fuddariamni Igorjechea vhoddilank vinoti korun soit Romi Konknni Rajbhas Kaideant vochunk Igorjen tenko dilo nam, sorkarcher cheponn haddlem nam. Aplie porjechie Romi Konknnik Rajbhas Kaideant manacho ani hokkacho zago zoddun diunk Igorjen fuddakar gheunk nam ani azun-ui ghenam hi dukhachi ani lojechi gozal. Hem kiteak tem somzonam. Hem ek gupit, ho ek gutt vo mister zala. Romi Konknni sokoilea panvddeachi, Nagori Konknni voilea panvddeachi ani Nagori lipi Konknnichi 'soimbik lipi' hea chintpache kaim padri Gõyant asat ani te ugtean Nagori Konknnik tenko ditat. Kristanv dhormant zatik zago nam. Punn Bharotant Kristanv lok zat mandta. Nagori Konknnik tenko divpi chodd-xe padri apunn bamonn zatiche mhonn obhiman bhogtat! Punn urlole padri aplem tondd ugtem korinant ani mone zaleat! Igorjechea vhoddilank Nagori Konknni apli koxi dista asot, punn porjechie bhirantin ti Igorjent vaprunk dhir nam. Igorjechea vhoddilank Romi Konknni Gõychea sokoilea lokachi koxi dista asot. Haka lagun te tika Rajbhaxecho dorzo diunk vavr korinant. Hem zor fott, tor Igorz Romi Konknnik Rajbhas Kaideant ghalunk kiteak fuddarponn ghenam tachim karonnam sodchi goroz asa.

     Az zor Rajbhas Kaideant, iskolamni, ani her mollamni Romi Konknni bhitor sorunk nam, tor taka Igorz ani tiche vhoddil soit zobabdar asat. Hem koddu sot ami mandun gheunk zay. Zoso sorkar loka kharir asta toxich Igorz lokachi seva korunk asa. Gõyak som'bond zalolea zaitea vixoyacher Igorz fuddakar gheta, Padri uloytat ani boroytat. Dekik atam Mopa viman-tollacho vixoy ani xikpachea madhyomacho vixoy gazta. Romi Konknni vixoyacher amchi Igorz moni ani amche padri mone kiteak? Romi Konknnicho vixoy Igorjen nakarcho vo kuxin dovrcho sarko nhoy. Dhormacho ani bhaxecho som’bond nam. Punn dhormak lagu zatat tea vixoyamni vaporchie bhaxecho probhav lokacher poddta. Igorzamni azun Konknni asa dekun Gõyant Kristanv loka modem Konknni jivi urlia. Igorjent Konknni asasor Gõyant Kristanv loka modem kaim mollamni Konknni urtoli. Igorjen az sorkarak vinoti kelar vo cheponn haddlear, 2014 Loksobhechi vinchnnuk zaunche adim Gõycho sorkr Romi Konknnik Rajbhaxecho dorzo dita. Hantum RKRA-k dubav nam.

 

6. Mongllurchie Igorjechi dek

Mongllurant Igorjen tenko dilo dekun sovi te dhavi klas meren Kristanv lokachi Kannada lipientli Konknni Kristanv iskolamni xikoytat. Ekie kolejint B.A. kortanam Kannada lipientli Konknni ek vixoy gheunk mellta. Jun 2014 thaun ekunn chear Kristanv kolejimni thoim Kannada lipientli Konknni xikunk melltoli. Thoinchie ekie kolejin Romi lipient Konknni xikoylear bori hi suchovvni kelia.

     Gõychi Igorz aplea iskolamni Romi Konknni ek vixoy kiteak xikoynam, ho prosn porjen Igorjechea vhoddilank vicharunk zay. Gõychie Kristanv porjek Nagori Konknni naka. Tankam Romi Konknni zay zalear Gõychie Igorjen fuddkar gheuncho poddtolo. Az Kristanv lok Konknni pasun pois vochunk lagla. Haka ek karonn Gõychi Igorz aplea iskolamni ani kolejimni Nagori Konknni posta ani vaddoyta ani Romi Konknnik 'ghantti' mhonn lekta ani Romi Konknnicher ani apliech porjecher vhodd onit korta!

 

7. Romi Konknni Sonvstha

Romi Konknni khatir vavurpi lhan vhodd sonvstha Gõyant ani Gõyam bhair asat. Romi Konknnichim nemallim asat. Tanche som'padok asat. Borovpi ani vachpi asat. Lokamogall Tiatrist asat. Punn pattlea so vorsamni Rajbhas Kaideant Romi Konknnik zago mellche khatir hannim koslich chollvoll korunk nam ani fuddarak-ui chollvoll kortole mhonn bhorvanso nam. Tiatrist tiatr korunk bore zannant, punn apnnem tiatrant vaporchi apli Romi Konknni Rajbhas Kaideant vochunk zay ho husko tanka asa vhoy? Amchim don satollim asat. Tim Romi Konknnicho ixtt ani avaz zaunk zay aslim. Punn tim vogim asat. Kiteak kay? Amche borovpi asat. Tanchi zaiti borpavoll chhapun yeta. Punn Romi Konknnik Rajbhaxent zago mellunk zay hea vixoyacher kitle zonn boroytat? Hem vogeponn, moneponn, kiteak? Romi Konknni vaportoleanchim ani ticher aplea pottacho giras zoddtoleanchim tondam kiteak ugtim zainant hem konnem tori amkam sangchem. Romi Konknnicher zaloli onit kaddche khatir chollvoll korunk, Romi Konknnik manacho zago melloun diunk Romi Konknni zay mhonntoleam modem ekvott-ui nam. Romi Konknni zay mhonnpi fokot aplo faido polletat ani 'Apunn apnnak, Dev somestank' hea chintpant jiyetat. Mazrak ghantt bandunk zay hem Romi Konknni zay mhonnpi mandun ghetat. Punn mazrak ghantt bandunk aplem bott soit lavunk konn-ui toyar nam. "Eka lognak bara vighnam" oxi ek sangnni Konknnint asa. Konknnik bara vighnam nhoy, hozar vighnam ani tanchi volleri sompun somponam. Amchie avoybhaxechem hem futtkem noxib. Gõy Rajbhas Kaido 1987 hantum Nagori Konknni vangdda Romi Konknnik-ui Rajbhaxecho zago mellunk zay mhonn chollvoll korunk Romi Konknnichea amchea fuddariank mon nam. Mon asa mhonn dakouncho tiatr mat boro korun tim dakoytat. Romi Konknniche fuddari, Romi Konknnicho Rajbhas Kaideant aspav zauncho mhonn vavurtanam disonant. Te fokot uloytat ani ekamekacher arop ghaltat. Dekun Wilson Mazarello-chea fuddarponna khal Romi Lipi Action Front–an (RLAF) Gõychea Sorkaracher “Writ Petition” unchlie koddtint (High Court) ghalam. Ti kes azun chalu asa. Nikal kednam lagtolo, Romi Konknnichea favoran zatolo vo nam tem sangunk zaynam.

 

Romi Konknni Rajbhas Andolon (RKRA)

Apunn Gõykar mhonn obhimanan hordem fuloytoleank Romi Konknni, Rajbhas kaideant geloli zay vo naka? Ugtean uloum-ia. Zay zalear zay mhonnat. Naka zalear naka mhonnat. Apalipa khell naka. Naka zalear vixoy somplo. Nagori apnnaum-ia vo morosor "Tumi amcho faido ghetlo ani amkam fottoyle" oxem mhonnun Nagrivaleank galli ghalit bosum-ia vo Romi Konknni Arbi doryant buddoun, Purtugalacho pasportt korun Gõy soddun porganvant vochun vosti korum-ia ani khuxal ravum-ia?

Romi Konknni Rajbhas Kaideant geloli amkam zay zalear ami gham' kaddcho poddtolo. Pott tiddken kam' korchem poddtolem. Amdarancher ani rajkaronnincher cheponn haddchem poddtolem. Goroz poddlear khor andolon-ui korchem poddtolem.

Romi Konknni Gõychea sadea Kristanv Bhovjon somazachi bhas. Tea somazak ani tanchie Romi Konknnik Rajbhas Kaideant zago melloun diunk zay ani 27 vorsam pasun cholot asloli onit sompounk zay oxem Pratap Naik-ak ani taka tenko divpi kaim zonnank kallzant thaun dista. Romi Konknni fuddari tondd asun mone zaleat, dolle asun kurdde zaleat ani kan asun bhere zaleat. Konnuch uloynam, fuddarponn ghenam. Dekun Romi Konknnik Rajbhas Kaideant hokkacho zago melloun diunk RKRA-chi sthapnnuk korchi poddli. "Kharviak gorvam nhoy, renderak tarvam nhoy" hi sangnni asa. Punn jednam kharvi doryak vochunk toyar nam, ani render maddar choddunk toyar nam tednam renderan kallachi goroz mhonn doryak vechem poddta ani kharvian maddar choddchem poddta. Tich gozal RKRA-chi zalia.

     Romi Konknni, Nagori Konknni poros utramni, ucharant, vykoronnant, ulounchie ritint, chintpachie ritint, sonvskrutayent ani her mollamni veglli. Romi Konknni ani Nagori konknni he don veglle somaz ani sonvsar. Romi Konknni ut'tor dhruv zalear Nagori Konknni dokhinn dhruv! Nagori Konknni dis vetam vetam Moratthichea vasan ani probhavan bhorunk laglia. Tika atam Moratthichi boli mhonnlear chuk zaunchi nam. Konknni bhas Moratthi poros veglli. Hem veglleponn ani khaxeleponn uloytanam, boroytanam ani her mollamni samballchi goroz. Dekun RKRA Romi lipie khatir nhoy bogor Romi lipient aschie Romi Konknnik nit melloun diunche khatir vavurta hem sarkem somzun gheunchi goroz.

 

Marathi Rajbhasha Andolan (MRA) Ani RKRA Hanchi Ixttagot

Rajbhas Kaideant apnnacher zaloli onit sompounk, Moratthichio zaitio sonvstha asat. Tantli ek mukhel sonvstha ‘Marathi Rajbhasha Andolan’ (MRA).  MRA-n pott tiddken pattlea ek vorsa pasun apli chollvoll suru kelia. RKRA-n vicharinastanam, MRA-n Rajbhas Kaideant Moratthi vangdda Romi Konknnik soman zago mellunk purto tenko ugtean dila. Hacho boro upyog kelo nam zalear kitem zatolem? Faleam Rajbhas Kaideant bodol ghoddoytat tednam, Moratthi bhas Rajbhas Kaideant vetoli, ani Romi Konknn bhair urtoli. Itlim vorsam Konknni bhas samabllun ani tigoun dovorlolie Romi Konknnik Rajbhas Kaideant ghal mhonn sangunk konnuch aschonam. Dekun RKRA fuddem sorlem. Atam Rajbhas Kaideant fokot Romi Konknni bhitor kaddunk koxich zaunchi nam. Rajbhas Kaideak hat laylo mhonntoch Moratthik voilo zago melltoloch hantum dubavuch nam. Romi Konknni lok fokot 25 te 26%, Moratthi magpi uneant unne 60%. 60 ttokke amcheach Hindu bhanvdancher ji onit zalia ti ami 26 ttokke lokamni somzun gheunchi goroz. Jim konn RKRA-chi ttikha kortat, tannim Rajbhas Kaideant Moratthik aslolo dusro zago tosoch samballun, Romi Konknnik Nagori Konknni borabor soman zago melloun diuncho mhonn RKRA tankam zhuzovnnem (challenge) dita. Kapazdad aslear korun dakoyat. Tannim toxem korun dakoylear Romi Konknni porjecher vhodd upkar zatolo ani RKRA-k chodd khuxalkay bhogtoli. Ami Rajbhas Kaideak atam hat ghalcho naka. Moratthi Rajbhas Kaideant geli zalear tea vellar Romi Konknni apxich bhitor vetoli oslea sopnnachea sonvsarant dis kaddpi dedd xanne amche modem asum yetat.

     RKRA atam MRA vangdda gela dekun Nagori pongddacher bhirant ailia. Romi Konknni zay mhonnpi zor atam avaz uttoynant ani Moratthi pongddacho tenko ghenant zalear, Nagori-chem gumott vazovpi Moratthi mon'xam lagim vetole ani tankam mhonntole, "Tumi Moratthi Rajbhas kortat zalear ami tumkam addkholl haddche nant, punn tea bhattayloleanchie Romi Konknnik mat tenko dium nakat. Zor tumi tankam tenko dixat ami tumkam virod korcho poddtolo. Ami mukhar Moratthik virod kortat, punn amkam-i Moratthi zay. Ti amchean soddun diunk zata? Horxim tumi ani ami ekuch. Bhattayloleanchie Romi Konknnik Rajbhaxecho dorzo mellcho nhoy itlench amchem mhonn'nnem" Oslem ulovp atanch chol'lam, hachi tumkam zanniv asa? Pratap Naik sodam Gõyant aschim 8 Moratthi disallim ani asa tem ekuch Nagari Konknni disallem vachta. Haka lagun Moratthi sonvsarant kitem xizta tem taka khobor asa.

     Az amchim khorim ixttam konn ani amchim khorim dusmanam konn hem ami sarkem somzun gheunchi goroz. Jivitant ani lokxayent divop ani ghevop oso ek nem’ asa.

     "Tumi amchea pokxak vinchun haddat ani ami Mortthik soman Rajbhaxecho dorzo ditole" hem utor atam sorkarant aschea kaim amdaramni ani atanchea mukhel montrian mon'diramni ani bhovxik zomatimni dilolem. "Aplo pokx nivddun ailo zalear ani sorkar ghoddoylo zalear Romi Konknnik hanv nit melloun ditolom" hem utor don pavttim Manohar Parrikar-an Pratap Naik-ak dilolem. Tem utor BJP sorkaran azun pallunk nam. Haka lagun Moratthi Rajbhas zaunk zay hi chollvoll cholta ani tanche dusre dusre fuddari asat. Moratthi magpiamni apli randonn toyar kelia, lankddam haddun uzo pettoyla, kail tapounk dovorlia, pitt toyar dovorlam. Te fokot pollo bhazunk sorkar kednam fuddakar gheta ti vatt polletat. Romi Konknni vatten, randonn nam, lankddam nant, uzo nam, kail nam, pitt nam. Pollo bhazat ani amkam diyat mhonn sorkarak sangunk sangpi nant. Mhonntoch Moratthi magpi, Romi Konknnik Rajbhas Kaideant ghalunk puray tenko ditat zalear to RKRA-n kitek gheuncho nhoy? Lokxayent dor ekleak kaidea pormannem borem asa tem ulounk, borounk ani vavr korunk hokk asa. Moratthi lokak Rajbhas Kaideant apnnacher toxich Romi Konknnicher-ui onit zalea oxem promannikponnan dista. Toxench RKRA-k soit dista. Mhonntoch, RKRA ani MRA sangata mellun ekamekacher zaloli onit sompounk fuddem sorleant. Kaim Moratthi fuddariancho Romi Konknni fuddariancher ek xinn asa. Te mhonntat, "Ami Romi Konknnik Rajbhas Kaideant zago diunk zay mhonn ugtean sangtat. Punn Romi Konknni fuddari Moratthik Rajbhas dorzo mellunk zay he vixim ek utor kiteak uloynant? Ami dhornnak bostat tednam te kiteak yenant? Tankam zor amcho husko nam, tor ami kiteak Romi Konknnichi magnni korchi? Tankam zay zalear tannim ti korchi." Hem tanchem chintop chukichem mhonnunk amkam tondd asa? 

 

Gõy, Moratthi ani Maharashtra

Moratthivaleank patiyeunk zainam oxi khub-xea Gõychea Kristanv lokachi chukichi somzonni ani barik chintop asa. 1967 vorsa Gõy Maharashtra-nt vhorchem mhonn tednanchea Moratthi pattlavdaramni davo kelolo, punn to nirfoll zalo. Az kall bodol’la. Novi Moratthi pillgi toyar zalia. Tanche vichar ani chintop vegllem asa. Tankam amchie adlie nodren polleunchem sarkem nhoy. Moratthik Rajbhas Kaideant soman zago zay mhonnpi tim amchinch Gõykar bhav ani bhoinni, tim Maharashtra rajyantlim nhoy hem sot motint dhorunk zay.

     Gõyant xiklolea Hindu lokak Devnagori lipiechi vollok asa. Hindu lok Konknni uloyta, punn vachunk ani borounk Moratthicho vapor chodd korta. Hakach lagun az Gõyant dha Moratthi disalleank borich vikri asa. Moratthi tanchea jivitacho ek bhag zalolean tim Moratthi koxich soddun diunchim nant. Moratthi az-ui Gõyant asa ani ticho vapor zata. Hie fuddem ti urtoli. Mhonntoch xiklolea Gõychea Hindu somazan Moratthi soddunk nam ani Nagori Konknni purti apnnaunk nam. Te bhair, Gõyant Hindu lokachem devosponn Moratthint zata. Tankam ti aplea dhormachi ani daizachi bhas. Dekun he fuddem soit Hindu lok Moratthi soddcho nam. Gõycho Hindu lok (Nagori Konknni vaportoleank dhorun) Konknni uloyta, punn vachunk, borounk, sogllea her mollamni ani dhormik gozalimni fokot Moratthi vaporta. Teravea xenkddea pasun Gõyant Moratthi boroytale mhonn sangunk itihasik purave asat.

     Romi Konknni vaporpiamni, Moratthik Rajbhas Kaideant voilo zago zay mhonntoleank somzun gheunchi goroz asa. Tanche borabor ami-i ekttaim ailear dogank-ui faido asa. Bhikarian bhik maginam zalear taka konn bhik ghaltolo? Eka zagear lagim lagim bosun dog bhikari bhik magtat zalear, bhik ghaltolim dog-ui bhikariank eksarkem bhik ghaltolim. Ekleak ghalun dusreak soddchim nant vo ekleak chodd bhik ghalun dusreak unnem bhik ghalchim nant. Moratthi magpi ani Romi Konknni magpi ekvottan ravle zalear Rajbhas Kaideak hat ghaltoch Romi Konknni ani Moratthik eksarko Rajbhaxecho dorzo melltolo hantum amkam dubav nam. Hem konnachea dolleank topta zalear tannim aple dolle dhamplole bore. Moratthik Rajbhaxecho dorzo mell’lo zalear Gõy Maharashtra-nt vochot hi chukichi bhirant kaim Kristanvank asa. Amche 40 amdar ani 3 khasdar aplea faidea khatir  toxem zaunk kedinch diunche nant.

 

Rajya ani Rajbhas

Amchea desant eka Rajyak ekuch Rajbhas asa vo asunk zay hem thoddeanchem chukichem chintop. Bihar, Uttar Pradesh, Delhi, Assam, Jharkhand, Andra Pradesh, Sikkim ani her kaim rajeamni don vo chodd Rajbhaso asat. Mhonntoch Gõyant Romi Konknni, Moratthi ani Nagori Konknni Rajbhaso korunk zatat ani toxem kelear ho Rajbhaxecho ani lipiecho vad khoroch somptolo ani soglleank nit melltoli. Soglleank soman man ani sthan melltolem. Kaim Moratthi magpi, rajbhas kaideant Nagori konknni naka oso-i vad manddtat. Punn 27 vorsam pasun Rajbhas dorzo asloli Nagori Konknni Rajbhas Kaideantli bhair marunk sompem nhoy. Taka Kendr Sorkarachi ani Raxtropotichi porvangi zay. Rajbhas Kaido rajyantlea mull loka khatir asa. Tea lokak zay ti bhas Rajbhas zaunk zay. Nagori Konknni chimttibhor Hindu lok soddlo zalear her Hindu lok vo Kristanv lok borounk, vachunk ti vaprinant. Nagori Konknni Konnakuch naka.

     Gõychi suttka zaunche adim Gõyant Konknni mhonnlear Romi Konknni hem soglleanchem mot aslem. Moratthichea vasan bhorloli Nagori Konknni kaim Hindu bamnnamni toyar keli ani Igorjechea adaran ti vaddoyli. Tichi sor konna kodden korum yeta? Eka munddkarachi kakullt korun taka ravunk aplea bhattant, thoddi suvat bhattkaran dili. Uprant munddkar akhem bhatt aplem mhonnunk laglo. Romi Konknni bhattkar asli ani Nagori Konknni munddkar asli. Atam Nagori Konknni bhattkar zalia ani Romi Konknnik apleach bhattant zago nam zala! Kednam kednam poskem apunn ghorchi dhoninn mhonnta. Romi Konknni ghorchi dhoninn asli ani Nagori Konkni poskem. Atam Nagori Konknni apunnuch ghorachi dhoninn mhonnta! Amchea bhattamni aschea rukancher bendor asta. Ti bendor vellar kaddli nam zalear rukbhor posrun ruk marun uddoyta. Nagori Konknni hi Romi Konknnik lagloli bendor! Gõyant adim pasun Romi Konknni ani Moratthi hio donuch Bharoti bhaso borounk vaportale. Sorkaracho tenko naslolea vellar hio don-ui bhaso urliat ani fuddarak urtolio. Nagori Konknni fokot sorkarachea poixeanchea adaracher cholta. Nagorivale Romi Konknni vixim ani tichea borovpiancher kiteak zolltat? Zap sompi. Nosay kortoleank lokacho tenko nam. Sorkari duddvancher ani sonvsthancher adarun tanchem Konknni raj cholta. Romi lipientli Romi Konknni Gõyant voir sorli zalear Romi Konknnik Rajbhas Kaideant zago mell'lo zalear apnnak, aplie lipiek ani boliek konn hungcho nam, aplem raj somptolem hi bhirant tankam sodam dhosta ani virar korta. Nagori Konknnichem moronn tanchea dolleam mukhar ubem asa. Dekun te Romi Konknnik virod kortat. Romi Konknnik, tiatrank ani amchie sonvskrutayek sokoilie nodren polletat. Xevttim Konknni lokak zay, tio lipio urtolio vo ekuch lipi urtoli. Konknnicho khoro fuddar khoinchie lipient asa tem Konknni lok ani kall tharoytolo. Te meren ami Romi Konknni vaprum-ia ani fuloum-ia.

 

Gõyant zor Romi lipientli Konknni sompli tor Konknni bhasuch borovpant chodd kall urchi nam. Urli zalear fokot Moratthichea probhavan vaddloli ek Konknni boli. Sonvsarbhor ximpoddlolea Konknni lokak ekttaim haddchi takot fokot Romi lipiek mat asa hem sot konnachean nakarunk zata? Konknnichie lipiechea mollar je zunve asat tea zunvea modem pul, nam zalear sankov bandchem kam’ fokot Romi lipiek lagun zaum yeta. Haka lagun Konknnicho fuddar Romi lipient ghott asa oxem konnem mhonnlem zalear chuk kiteak zata?

 

RKRA-chi Nodor Ani Dixa

RKRA-k Romi Konknnichea pattlavdarancho tenko asa vo nam, ho zaitea zonnank prosn poddla. Zannim konnem RKRA-k azun-ui ugtean virod korunk nam, tim sogllim apnnak tenko ditat mhonn RKRA mandun gheta. RKRA ghoddoytanam Romi Konknnichea pattlavdarank visvasant gheunk nam mhonn Romi Konknniche kaim fuddari xinn kortat. DKA-chea 14 magnneam bhitor "Tiatr Academy of Goa" sthapon korunk zay, hem magnnem naslem. Itlem asun soit Tiatr Academy ghoddounk fuddakar konnem ghetlo, kiteak ghetlo, ghetloleamni Romi Konknnichea pattlavdarank visvasant khoim ani kednam ghetleant hachi zap diunchi.

     MRA vangdda vochun Romi Konknnik Gõychea Rajbhas Kaideant zago melloun diuncho ho ekuch ud’dex RKRA-chea dolleam mukhar spoxtt asa. Konknni molla voilea zaitea vorsanchea onnbhovan, obheas ani niyallachea adaracher atanchea kallachi poristhiti polleun RKRA chollvoll suru kelia. RKRA-n nangrak hat ghalolo asa. Atam ani pattim polleunk vo vollunk zaunchem nam. Xet kosunk zay ani pik kaddunk zay. Jim konn RKRA vangdda nangrak hat ghalunk ani tenko diunk sodinant tanchi amkam porva nam, tancher amkam rag xinn nam. Itle dis Nagori Konknnichim mon’xam Romi Konknnichim dusmanam aslim. Atam Romi Konknnichim kaim mon’xam apliech Konknnichim dusmanam zaunk lagleant! Jim konn RKRA-chi tthika kortat, add pãy ditat, tannim kelolem sogllem RKRA chollvollik dilolem khann, pivonn oxem ami mandun ghetanv. Tokhannay ani tthika ami ekach mapan ghetanv. Tokhannay keli mhonnun ami fugonanv ani tthika keli mhonn sukonanv. Tiatr Academy of Goa hichi sthapnnuk ek soddun 1987 pasun az meren Romi Konknnik som'bond zalolea zaitea gozalim pattlean Pratap Naik-an podd'dea pattlean ravun fuddarponn dilolem asa. Devachie doyen faleam Romi Konknnik Rajbhaxent zago mell’lo zalear, to RKRA-chea fuddarponnak  lagun zatolo hem atanch ami sangun dovortanv. RKRA-k atam add pãy divpi vo durgar boslolim uprant ganvbhor gazoytolim ani mhonntolim, "Amkam lagun Romi Konknnik Rajbhaxecho dorzo mell'lo"! Atam RKRA-cher dubav ghevpi, tthika korpi, Romi Konknnik rajbhaxecho dorzo mell'lo zalear sorkara thaun Romi Konknnik mellcho faido kaddunk poilim ubim zatolim! Pratap Naik apnnak faido mellche khatir kedinch ubo ravuncho nam. Romi Konknnik Rajbhas Kaideant zago mellunk zay ani Romi Konknni porjek, Gõyant soman man mellunk zay hem RKRA-chem ekuch soponn ani intesanv.

     Amkam zoitachi lamb vatt cholchi asa. Khursa pattlean uzvadd asa, mornna uprant jivontponn asa hem RKRA-chem chintop. Zankam RKRA vangdda yeunk vo tenko diunk mon nam tannim aplea vicharanchea mon’xank gheun Romi Konknnik nit melloun diunchi hi RKRA-chi tankam vinoti.

Romi Konknni Vaporpianchi Zobabdari

Romi Konknnik Rajbhas Kaideant bhitor kaddcho hoch boro ani nimanno vell. Oslo boro vell he fuddem yeunchoch nam. Nagorivale Romi Konknnicho nas korunk itlim vorsam vavurle ani mukhar-ui vavurtole. Haka ekuch vatt mhonnlear Rajbhas Kaideant Romi Konknnik Rajbhaxecho zago mellunk zay. Amkam fokot puroskaranchi, onudanachi, jahiratinchi vo manachea zageanchi vo sorkarachi bhik naka. Amkam amcho hokk zay. Amchie Romi Konknnik man ani sthan mellunk zay. Hea vellar ami zor zhuzonanv, he fuddem oslo vell yeuncho nam ani Romi Konknni bhair urtoli. Uprant roddun, tancher hancher arop korun kaim faido nam. Zhuzant zoit melltolem vo har melltoli hacher bhasabhas korche poros, borem zhuz zhuzop hantum moza asa.

 

Romi Konknni vaporpiamni kitem korum yeta?

Romi Konknni fuddem vhorunk promannikponnan ami az thodde nichev korum-ia.

1.    Amchea xikpachi ani pottachi bhas khoinchi-i asum, punn amchea ghorant ani Konknni mon'xam lagim Konknni uloum-ia.

2.    Konknni lokachea sogllea dhormik karyavollimni fokot Konknni vaprum-ia.

3.    Amchea kazarank ani her suvalleank Konknni gitam, Kantaram, Mandde vaprum-ia. Oddechi       dusreanchi sonvskruti apnnaunchie suvater amchi Konknni sonvskruti thoim dakoum-ia.

4.    Rajbhas Kaideant Romi Konknnicho aspav zaunk zay oxem tumkam dista ani atam meren ami sanglolea vixoyam kodden tumchi zullovnni zata tor, ani amchem pavol sarkem mhonn tumkam bhogta tor tumi RKRA-a vangdda yeyat ani ami ekttaim mellun chollvoll fuddem vhorum-ia.

5.    Tumkam RKRA-a vangdda yeunk mon nam tor tumi tumchie pod'dotin Romi Konknnichi chollvoll choloyat. Amchi tumchi vatt veglli zalear-ui RKRA tumchie vatter kantte ghalchem nam.

6.    Romi Konknni vaporpiamni aplea amdaram lagim vochun fuddlea Vidhan Sobhechea odhivexonant Romi Konknnik Rajbhaxecho dorzo diunk tancher cheponn haddchem. Te    kan haloynant zalear fuddlie vinchnnuke vellar bud xikoytanv hi khor xiddkavnni tankam diunchi. Rajbhas Kaido porje khatir asta. Jednam porza, kaidea pormannem aplo hokk magta, tednam to hokk amdaramni melloun diunk zay.

7.  Romi Konknnichea sonvsthamni, borovpiamni, tiatristamni      apaplea ganvant chhapeachi zomat (Press Conference) ani           middiyachi zomat gheunchi ani aple vichar loka meren       pavounche. Jitlo ganvbhor Romi Konknnicho avaz zata title       vegim amdar zage zatole ani te sorkaracher cheponn haddtole.

8.  Tiatrachea direktoramni aplo tiatr sompche adim tiatr polleunk            ailoleank oxi vinoti korchi. "Romi Konknnicher akant aila ani ani         amchi bhas     sompounk Nagrivale uttleat. Dekun tumi tumchea      amdarak mellat ani Romi Konknnik Rajbhaxent zago diunk vinoti        korat".

9.  Je meren Nagorivale Romi Konknnik Rajbhas Kaideant zago      mellunk zay mhonn jahir       sanginant ani vavr korinant te meren     ami Nagori Konknnicher ani Nagorivaleancher         purto bohixkar      ghalunk zay. Tanchea sahityik karyavollink ami vechem nhoy. Tanchea           nemalleank ami borpavoll korchi nhoy. Tanchim            pustokam, nemallim, ani disallem     molak gheun vachchem nhoy. Tannim dilole puroskar, prokolp (project) gheunche nhoy.    Tankam amchie manchier bosounchem nhoy, amchea karyavollink apovnnem diunchem     nhoy. Hanga Manddo, thoim Dhalo; hanga Dekhnni, thoim Fugddi oxem don hoddeancher        pãy dovrun ravlolim Romi Konknni vaporpiam modem asat. Tannim atam tankam zay tem      ekuch hoddem vinchun kaddchem ani tantunch rauchem.

10.         Devnagori lipient, Konknni borovp, eka prokaran zata ani tacho uchar dusroch zata.     Patth pustokamni borounchio chuki ani vyakoronnachio zaitio chuki asat. Haka lagun            xikpianchi ghuspodd chodd zata. Iskolamni vochun chukichie ritin boroyloli ani xikoyloli     Konknni xikun apnnachi asloli Konknni padd korun gheunche poros ti xikonasloli chodd    bori. Iskolamni, kolejimni amchea bhurgeamni Nagori Konknni xikchi nhoy. Iskolamni Romi Konknni ek vixoy mhonn xikounk magnni korchi. Hi suchovnni khor zali oxem tumkam disot. Vagak bhirant ghalunk boddi upkarnam, arm zay.

 

Sompytanam

Gõychea mhojea ixttamno, xevttim tumkam itlench sangtam. Uttat. Zagim zayat. Itlea vorsanchi tumchi nid, allsay ani susegadponn soddun diyat. Tumchea ghorant Nagori akantvadiamni aplem ghott pennem kelam ani tumkam tumcheach ghorantlim bhair ghalun tumchem ghor aplench kelam. Tumchea hokkam khatir, tumchie Konknni khatir, Romi lipientlie Konknni khatir avaz uttoyat.  Ho vell tumcho. Ho vell nit magcho. Ho avaz bhikecho nhoy, bogor hokkacho. Ho avaz lachar mon'xancho nhoy, punn dhiradik, bollvontancho. Tumcho avaz sorkara meren pavunk zay. Oslo vell porot tumkam mellchonam. Az, vhoi azuch eka monan ani eka avazan tumkam nit magat ani ti mellosor ekvottan vavrat ani chollvoll suru korat. Nam zalear tumchi Romi lipientli Romi Konknni Gõyant somptoli ani tiche vinnem tumchem apleponn nam zatolem. Hem vaitt tumkam zalolem zay vo naka?  Zoitacho bavtto tumchi vatt rakta. To apnnayat ani dusmanank haroyat. Tumcho fuddar tumchie bhaxecher ani lipiecher asa. Dekun tumchie bhaxe ani lipie khatir avaz uttoyat. Tumcho fuddar fokot tumchea hatant asa.

Aikunk kan asat tannim aikunchem.

 

(Hem ulovp 08.12.2013 disa Institute Piedade hanga sanjechea 3.00 vorancher aslem.)

 

Comments

Popular posts from this blog

History of Gangolli church

Konknni Language: features, Myths, Facts, Hurdles, and Challenges by Pratapananda Naik, S.J.

Y Letracho Vapor Kiteak? by Pratapananda Naik, S.J.